Od zdaňovacieho obdobia 2027 sa mení spôsob, akým sa počíta jedna menej známa časť dane z nehnuteľností – príplatok za podlažia. Ministerstvo financií pripravilo novelu zákona o miestnych daniach, ktorá dáva obciam väčšiu voľnosť pri zdaňovaní viacpodlažných budov. Pozrime sa, koho sa zmena skutočne dotkne a prečo sa väčšiny bytov a rodinných domov netýka.
Čo je príplatok za podlažia a ako funguje dnes
Pri dani z nehnuteľností sa okrem základnej sadzby z plochy stavby pripočítava aj príplatok za každé ďalšie podlažie nad prvým. Má zohľadniť, že vo vyššej budove je viac úžitkovej plochy na rovnakom kúsku pozemku. Dnes platí jednotný zákonný strop – obec si môže určiť príplatok maximálne 0,33 eura za meter štvorcový základu dane, bez ohľadu na to, či ide o bytový dom, rodinný dom alebo administratívnu budovu.
Čo prináša novela
Pri nebytových viacpodlažných stavbách – typicky administratívnych budovách, výrobných halách alebo obchodných centrách – sa tento pevný strop ruší. Maximálna výška príplatku sa po novom odvíja od sadzby dane, ktorú si obec určí sama vo všeobecne záväznom nariadení (VZN – miestny predpis, ktorým obec upravuje sadzby a podmienky miestnych daní na svojom území). Obec tak bude môcť príplatok nastaviť vyššie a dokonca ho rozlišovať podľa jednotlivých častí obce, katastrálnych území alebo typu stavby.
Byty a rodinné domy ostávajú chránené
Pre bežných vlastníkov bytov a rodinných domov je dôležité, že na nich sa táto zmena nevzťahuje v plnom rozsahu. Príplatok za podlažia pri stavbách na bývanie nesmie prekročiť súčasný strop 0,33 eura za meter štvorcový, alebo sadzbu dane zo stavieb na bývanie, ak je táto nižšia. Zámerom novely nie je zdražiť bývanie, ale umožniť obciam spravodlivejšie zdaniť komerčné viacpodlažné nehnuteľnosti, pri ktorých doteraz vychádzala relatívne nízka daň na meter štvorcový podlahovej plochy.
Prečo k zmene vlastne dochádza
Ministerstvo argumentuje tým, že súčasný strop 0,33 eura za meter štvorcový bol nastavený rovnako pre všetky typy stavieb, hoci realita je iná – desaťpodlažná administratívna budova má úplne inú ekonomiku prevádzky ako desaťpodlažný bytový dom. Práve preto chce dať obciam nástroj, ktorým môžu zdaniť komerčné viacpodlažné budovy spravodlivejšie, bez toho, aby sa to automaticky dotklo bývania. Podľa doterajších informácií využíva maximálny príplatok len malá časť obcí, takže priamy dopad na verejné financie ministerstvo očakáva skôr obmedzený – ide hlavne o možnosť, nie o povinné zvýšenie.
Od kedy zmena platí a čo si overiť
Nové pravidlá by sa mali prvýkrát uplatniť pri dani z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie roka 2027, pričom ministerstvo počíta s dlhším prechodným obdobím, aby obce stihli upraviť svoje VZN. Dôležité je aj to, že obec nemusí nič meniť – ak ponechá súčasné nastavenie, nová možnosť sa jej jednoducho netýka. Ak ste vlastníkom alebo plánujete kúpiť administratívnu budovu, prevádzku alebo inú komerčnú nehnuteľnosť v Bratislave, oplatí sa sledovať, či príslušná mestská časť alebo obec plánuje VZN upraviť, a počítať s touto neistotou pri dlhšom finančnom plánovaní. Pri bytoch a rodinných domoch táto obava odpadá.
Na záver
Ide o zmenu, ktorá sa bežného predaja či kúpy bytu prakticky nedotkne, ale pri komerčných a väčších viacpodlažných nehnuteľnostiach môže v budúcnosti ovplyvniť ich prevádzkové náklady, a teda aj atraktivitu pre kupujúcich. Pri väčších investičných rozhodnutiach je vždy rozumné overiť si presný dopad s daňovým poradcom, keďže konkrétnu výšku príplatku určí až obec. Ak riešite predaj alebo kúpu administratívnej budovy, pozemku či inej nehnuteľnosti v Bratislave a chcete sa pozrieť aj na túto stránku transakcie, rád sa na to s vami pozriem a prípadne odporučím aj vhodného odborníka na daňovú oblasť.