Zuzana sa rozhodla predať svoj dvojizbový byt v bratislavskej Petržalke sama, bez makléra – ušetrené peniaze chcela použiť na vybavenie nového bytu, ktorý si už vybrala. Kupca Petra si našla rýchlo, obaja sa ponáhľali: on chcel byt na nasťahovanie do mesiaca, ona potrebovala peniaze presne vtedy, aby mohla zaplatiť zálohu za nové bydlisko.
Aby sa veci urýchlili, dohodli sa, že Peter zaplatí celú kúpnu cenu priamo na jej účet hneď pri podpise kúpnej zmluvy – bez notárskej úschovy (bezpečného spôsobu, kedy sa peniaze uložia u notára alebo v banke a vyplatia sa predávajúcemu až po splnení dohodnutých podmienok, napríklad po zápise vlastníctva). Zuzana to vnímala len ako ďalší papierovací krok navyše a chcela mať peniaze čo najskôr.
Dva týždne po podpise kataster (úrad, ktorý vedie evidenciu nehnuteľností a zapisuje zmenu vlastníka) konanie o vklade (zápis zmeny vlastníka do katastra) prerušil – v zmluve chýbal presný súhlas spoludedičky, ktorá mala v byte malý spoluvlastnícky podiel po otcovi a o ktorom si Zuzana myslela, že je už dávno vyriešený.
Peter medzitým zistil, že vlastníctvo stále nie je jeho, a keď sa termíny míňali, požiadal o vrátenie celej sumy. Zuzana však peniaze už sčasti použila – zálohu za nový byt nevedela vziať späť a chýbajúcu časť musela narýchlo zohnať pôžičkou od rodiny. Napokon sa so spoludedičkou dohodla, vklad prešiel a Peter sa nasťahoval, ale celý proces trval o dva mesiace dlhšie a stál Zuzanu nervy aj úroky z pôžičky.
Keby peniaze zostali v notárskej úschove až do potvrdeného vkladu, nikto by sa nemusel báť, že prídu o peniaze aj o byt naraz – prípadný problém s podielom by sa dal doriešiť bez tlaku a stresu. Skúsený maklér by navyše podobnú nejasnosť vo vlastníctve odhalil už pri prvej kontrole LV (listu vlastníctva, verejného dokladu o vlastníctve nehnuteľnosti) – ešte skôr, než by sa k podpisu vôbec dostalo.